Fenomén syndróm vyhorenia a ako si poradiť?

Syndróm vyhorenia by malo veľa ľudí s vysokým pracovným vyťažením a vypätím síl mať stále na pamäti. Ide o jedno z nebezpečenstev, ktoré je stále prenasleduje a môže kedykoľvek dohnať. Často ľudia kvôli svojim vlastnostiam (nevedomosť, ignorácia, nevšímavosť, ...) nevidí, čo sa okolo nich deje a čo sa im môže stať.

Zapálenie pracovníci sú niekedy natoľko vášniví, že majú tendencie ignorovať skutočnosť, že pracujú mimoriadné nadčasy, navyše preberajú ťažké pracovné úlohy a kladú obrovský dôraz na seba, na to, aby vynikali - v súhrne sa všetko nazýva ako syndróm vyhorenia.

Čo je to syndróm vyhorenia?

Termín "syndróm vyhorenia" oslavuje v roku 2018 44. narodeniny. S termínom burn-out, ktorý je dobre preložený do slovenčiny ako "syndróm vyhorenia", prišiel Herbert J. Freudenberger v jednej z jeho publikácií, v ktorej zároveň uvádza, že mu sám v jeden čas podľahol.

Autor sa sám venoval bezplatnej starostlivosti, zároveň prevádzkoval súkromnú prax a chcel sa venovať rodine a profesijným organizáciám. "Otvoril som bezplatnú kliniku, kde pracovalo niekoľko mladých dobrovoľníkov, psychológov, kde som denne musel byť. Každý deň som prevádzkoval praxi od 8:00 do 18:00 hod. Potom som sa ponáhľal na kliniku pracovať a viesť výcvik. Väčšinou som sa vracal domov okolo 2 hodín ráno. Čím viac som bol unavený, tým viac som sa snažil zabrať a viac pracovať. "

Tvrdo ste kedysi pracovali s chuťou, boli nadšení a dnes je všetko iné? Ak odpoviete aspoň na jednu z ponúknutých otázok "ÁNO", odporúčame Vám celý článok prečítať a navrhnúť tak riešenie k zamysleniu sa nad možnosťou vzniku "burn-out syndrómu".

1. Máte dojem, že pracujete viac a pritom Vám to prináša menšie potešenie?
2. Pijete viac alkoholu ako predtým?
3. Ste často frustrovaní, unavení a bez nápadov?
4. Ťažko sa Vám dôveruje ostatným ľuďom?
5. Ste často bez nálady, znudení, otrávení a snažíte sa všetko kompenzovať nejakým vzrušujúcim, adrenalínovým zážitkom?
6. Nútite sa aj do tých najbežnejších činností?
7. Potrebujete denne nejaký zjemňujúci prípravok a na noc liek na spanie?

Popis samotného autora

Freudenberger vo svojich knihách opisuje, aké boli postupujúci dôsledky jeho vzrastajúcej zbesilosti. Čím väčšia bola jeho snaha, tým menej efektívnejšia bola jeho práca. V domácom prostredí sa vlastne neobjavil a v práci bol stále viac podráždený, až mu aj jeho okolie vypovedalo pomôcť a začalo sa od neho odťahovať.

Objektívne nedokázal Freudenberger posúdiť, v čom je jeho správanie zlé. Popisoval a vnímal len únavu, trvalú podráždenosť a všadeprítomný pocit chladu a nervozity. Namiesto užívania času s rodinou počas vianočných sviatkov strávil Freudenberger niekoľko desiatok hodín spaním. Keďže si chcel nastávajúci stav analyzovať, rozhodol sa, že si bude denne viesť osobnú reflexiu, ktorú si nahovorí na magnetofón a prehrá si ju. "Bol som zaskočený tónom vlastného hlasu hneď pri spustení prvého záznamu. Pozoroval som veľa emócií, ktoré som predtým nevnímal. Cítil som zlosť, hnev, depresiu, aroganciu a veľa viny v súvislosti s rodinou.

Skôr inštinktívne sa Freudenberger rozhodol zostať doma a zvolil najlepší postup, aký mohol zvoliť: dokončiť analýzu seba samého. Výsledkom bolo významné prehodnotenie správania a skorších postojov. Namiesto, aby riešil "problémy okolí" sa zameral na "problémy ležiace v ňom samom". Nakoniec si vytvoril heslo "Syndróm vyhorenia nepredstavuje zúfalstvo, ale nádej" a začal koncept intenzívne študovať.

Patofyziológia burn-out syndrómu

Syndróm vyhorenia je z hľadiska patológie psychiky výsledkom chronického stresu, pričom nesie všetky jeho charakteristiky. Prvé popísané príznaky sa zameriavali skôr na opis zovňajšku, toho, čo bolo viac a lepšie vidieť. Neskôr sa prejavujú aj psychické a sociálne príznaky a poruchy.

K lepšiemu pochopeniu celej situácie je zavhodno si pripomenúť a uvedomiť si, čo si pod pojmom stres predstaviť. Stres totiž nie je zvýšené pracovné vypätie, nedostatok času na veci okolo seba a frustrácie z neplnenia úlohy alebo nedostatku chvály. Všetko vymenované sú tzv. stresory. Stres je reakcia organizmu, ktorá má jedinca pripraviť na útok alebo útek alebo v prípade neúspechu tejto stratégie prežiť v nepriateľských podmienkach. K psychickému vyčerpaniu dochádza, keď sú obe tieto fázy alebo postupy vyčerpané.

Zjednodušene vypísané príznaky sú nasledovné:

• Nespavosť a možné depresie
• Letargia a neschopnosť riešiť problémy
• Bolesti hlavy, bolesti chrbta a tráviace ťažkosti
• Chronická únava, vyčerpanie, vysilenie
• Pocit nedostatku vzduchu
• Razantné zmeny vo váze - príbytok aj úbytok
• Zlosť na kolegov a členov rodiny, ktorí po nás niečo chcú
• Časté výbuchy zlosti a emočné výbuchy
• Prílišná sebakritika
• Prehnaná podráždenosť, cynizmus, negativizmus
• Pocity beznádeje, vzťahovačnosť a zvýšená podozrievavosť
• Vyššia tendencie riskovať
• Plačlivosť a viditeľný smútok

Príznaky syndrómu vyhorenia

Prvá stresová fáza je systémové nabudenie, kedy dochádza k adrenergnej aktivácii, zvýšeniu svalového napätia, trasiem, pocity chladu, zvýšeniu srdcovej aktivity, zrýchleniu pohybu energetických látok a kyslíka do svalov a odkrvením periférnych oblastí z orgánov a na zrýchlenie dychu (vedúci možno až k dychovej tiesni).

Druhú fázu sprevádza aktivácia parasympatiku, čo sa najviac prejavuje v gastrointestinálnej sústave a dýchacom systéme. V oboch fázach a pozmenená narušená imunita a v súvislosti so zmenami správania pozorujeme určitú formu sociálneho stiahnutia, úteku od spoločnosti.

Chorí sú veľmi plačlivý, existujúci sa vysoko citlivými na negatívne zmeny. Kôrovej oblasti sú zmenené hormonálnou aktivitou a dochádza k zhoršeniu pamäti a kognitívnych funkcií. Časom sa postupne objavuje a graduje fyzické vyčerpanie s obmedzením súhry niektorých regulačných funkcií, čo podčiarkuje pocity psychickej vyčerpanosti a bezmocnosti. Dlhodobejšie prejavy burn-out syndrómu môžu dorásť až k apatii, redukcii alebo vymiznutiu zmyslu pre sociálne cítenie, estetiku alebo etiku, explozivite, agresivite alebo trvalé vzťahovačnosti.

Čo je typické?

Syndróm vyhorenia je typické citové a mentálne vyčerpanie najmä pre profesie dlhodobo sa zaoberajúce alebo pracujúce s inými ľuďmi. Od prosté únavy alebo depresie sa potom syndróm vyhorenia líši tým, že sa týka konkrétnej krízovej oblasti, ktorá nás núti následne myslieť o zmysle daného zamestnania.

V USA bol najskôr syndróm vyhorenia používaný v súvislosti s narkomanmi v chronických fázach závislosti, neskôr až s pracujúcimi ľuďmi, ktorí v práci pociťovali zúfalstva, letargiu a bezmocnosť. Dnes je však syndróm vyhorenia (tiež burnout) v USA považovaný za chorobu z povolania.

Syndróm vyhorenia je množina niekoľkých symptómov, príznakov. Typické sú prejavy emočné (popudlivosť, skľúčenosť, ...), postojov (zabúdanie, nesústredenosť, nechuť) a medziľudských vzťahov (stiahnutie sa, konflikty). Časté sú prejavy na úrovni telesnej; problémy so spánkom, častá únava, vysoký krvný tlak a iné.

Existuje riešenie?

S pojmom stresu sa spája špeciálny termín "coping", ktorý v sebe nesie postupy alebo stratégie, ako všetkým stresorom adekvátne čeliť alebo im predchádzať. Celý rad stresorov môže mať pre niekoho úplne zásadný vplyv, pre niekoho nemusí byť vôbec významný. Vždy záleží, akú im prikladajú ľudia váhu. Existujú však stresory týkajúce sa rodinných, osobných alebo životných strát alebo pocitu poníženia, ktoré mávajú celkom univerzálne pôsobnosť a dotýkajú sa takmer všetkých rovnako.

Vždy ide o nastavenie vlastných hodnotových systémov, takže základom je narušenie alebo obmedzenie nášho konceptu "mať" alebo "byť" a samozrejme podľa intenzity stresoru. Základom stresujúcich podmienok sa považujú nízke kompetencie, nízka návratnosť pri vysokej angažovanosti, malá sociálna podpora a nedostatok času. Základom vlastné analýzy a vnútorné reflexie je zistiť a prípadne ovplyvniť, koľko stresu si vlastne pridávame sami sebe.

Čo nás privádza do stresových situácií?

Čím si podkopávame pôdu pod nohami a privádzame sa sami do stresových situácií? Niekedy to býva našou potrebou a túžbou po spoločenskom uznaní, po absurdných požiadavkách vo vzťahoch s ľuďmi okolo nás, prehnané očakávania od okolia, zlé myšlienkové pochody, predsudky, rýchle zovšeobecňovanie, preháňania závažnosti ťažkostí, personalizované a tiež nereálne predstavy o "bezproblémových" situáciách alebo vzťahoch.

Od tohto okamihu ide veľmi ľahko skĺznuť od "toto nie je správne riešenie, poďme skúsiť toto" k "ty si ale blbec!" Je jasné, že takú vec si proste vymyslel ty ". Prvá fáza copingu by mala počítať so snahou vyhnúť sa stresoru alebo stresový mechanizmus nespustiť.

Ďalšia fáza zahŕňa niekoľko krokov, ako zvládať príznaky stresu alebo im predchádzať v rámci sekundárnej prevencie. Užitočné je si určite dôkladne rozvrhnúť prácu, vyvážiť ju s dostatočným odpočinkom, pravidelným pohybom, skrze ktorý možno dosiahnuť vyplavenie endorfínov a silné upevnenie najbližšie sociálne siete. V niektorých prípadoch je výhodné si uvedomiť a priznať, že už na niektoré veci nemáme silu.

Veľmi často trpia syndrómom vyhorenia ľudia, ktorí chcú zlepšiť alebo zachrániť svet. Veľmi často sa to stáva lekárom, sestrám, psychológom, sociálnym pracovníčkam, právnikom, policajtom alebo telefónnym operátorom. Nevýhodou je počiatočný entuziazmus, obrovské nadšenie, perfekcionizmus, málo priateľov, zlá organizácia času a neschopnosť odmietať ďalšie a ďalšie úlohy.

Môžeme sa sami zviazať v deštruktívne taktike, psychické autoagresi, prejedanie čokoládou, kofeínové alebo nikotínové podpore a zezačáku sebaľútosťou, až sa môžeme dostať do väčšieho rizika, závislosti.

Ako si pomôcť pri burn-out syndrómu?

Možno najjednoduchší a najrýchlejší prístup spočíva v oslovení a nájdení pomoci skúseného psychoterapeuta, ktorý sa dokáže v danej situácii vyznať, správne jej rozklíčuje a dokáže nás naviesť k správnej ceste. Freudenberger jednoznačne píše, že cesta nevedie tadiaľ: postupy v neangažovanosti, apatia, robenie mŕtveho chrobáka a dištancovanie sa od problému nikdy nepomôžu, skôr situáciu zhorší.

Naopak odporúča vytvorenie väčšej blízkosti k ľuďom z bezprostredného okolia, ktoré máme radi, ale na ktoré máme kvôli pracovným povinnostiam málo času. A nemusí ísť vždy len o partnerov alebo partnerky. Analýzy ukazujú, že v každom z nás hlboko drieme 5-6leté dieťa so všetkými túžbami a radosťami, ktorými sme raz oplívali. Nechajme preto občas prebudiť toto dieťa a dopriať mu všetko, čo si praje.

Čo môžem pre seba urobiť aneb výživový poradca radí, čo na prevenciu

Určite pomôže, keď sa človek naučí aktívne v živote vyhľadávať to dobré, radovať sa z drobností, maličkostí a zo samozrejmosťou. Niektoré veci robte pre seba, nejedná sa o rozmaznávanie, ale základné naplnenie potrieb. Starajte sa o seba, poriadne, vľúdne, účinne a dostatočne.

Ako ďalšie užitočný postup sa javí užívanie niekoľkých prípravkov. Citrónový olej vďaka obsahu éterických olejov prináša zlepšenie nálady a povzbudenie. Limetkový olej zasa upokojuje nervy a nádherne vonia. Levanduľový olej upokojuje, posilňuje nervy a uľahčuje spánok. Tiež rozmarínový olej zlepšuje sústredenie, pôsobí proti bolestiam hlavy a gáfor s mentolom prekrvuje a osviežuje.

Práve spomínaná kombinácia týchto olejov je osvedčeným a doporučeným prostriedkom do zábalov, keď sa zmiešajú každý po 5 - 10 ml. Najvhodnejšie je následne zábal podávať na krk, na šiji alebo mazať na spánky. Pacienti, ktorí nechcú zábaly, môžu zmes nakvapkať do kúpeľa, alebo do aróma lampy, inhalovať a relaxovať.

Výborná bylina vhodná k riešeniu duševného a fyzického vyčerpania, rôznych depresívnych stavov, pocitu strachu a úzkosti a v liečbe syndrómu vyhorenia, je rozchodnica ružová. Bylina funguje ako prírodný stimulant bez prítomnosti kofeínu a zároveň priaznivo stimuluje imunitný systém.

Damiána sa v dávnej histórii používala ako afrodiziakum a na posilnenie imunitného systému. Jedna z najobľúbenejších bylín pre mnoho ľudí trpiacich syndrómom vyhorenia obzvlášť vďaka významnému efektu voči stresu a zlepšenie zlej nálady. Zároveň pôsobí Damiána v tradičnej čínskej medicíne k posilneniu funkcie obličkového Yang, čo súvisí s vyššie uvedenými indikáciami.

Ďalšia zaujímavá bylinka sa volá mučenka opletavá. Tá sa tradične podáva a odporúča pri strese, úzkosti alebo nespavosti a zároveň sa v rámci tradičného liečiteľstva pravidelne podáva pri prepracovaní, a preto je výborným kandidátom na liečbu a prevenciu syndrómu vyhorenia u dospelých.

Možno najviac odporúčaná bylina k prevencii a podpore liečby syndrómu vyhorenia je naprieč Európou, Amerikou a Áziou sibírsky ženšen. Obsahové látky dokážu mierne zvýšiť aktivitu imunitného systému, čím účinkuje ako tzv. adaptogén. Zvyšuje tak odolnosť organizmu voči stresu a dokáže stimulovať funkciu nadobličiek.