Mastné kyseliny
Mastné kyseliny patria k nenahraditeľným tukom, ktoré podporujú správnu funkciu nášho organizmu. O aké tuky sa jedná?
Mastné kyseliny sú nesmierne dôležité tuky, ktoré naše telo potrebuje pre správny vývoj a funkciu. Väčšinu z týchto tukov prijímame formou potravy, iné si dokáže naše telo vyrobiť samo. Mastné kyseliny sú viazané v tukoch. Delí sa na 5 skupin.
Nasýtené mastné kyseliny
Vyskytujú sa v živočíšnych tukoch, ako je napríklad masť a maslo. V prírodných tukoch sú potom hojne obsiahnuté v palmovom oleji. Nasýtené mastné kyseliny sú typické pre svoj vyšší bod rozpustnosti a tuhú konzistenciu. Tieto tuky sú väčšinou považované za "zlé". Zvyšujú škodlivý cholesterol a sú príčinou vzniku ochorení srdca a ciev. Sú tiež príčinou obezity. Všeobecne sa odporúča ich konzumácia len minimálne.
Nenasýtené mastné kyseliny
Sú pre naše telo nepostrádateľné. Nemajú tendenciu ukladať sa do tukových zásob, preto je hrozba priberania menšia. Tieto tuky sú bohaté na vitamíny a minerály. Obsiahnuté sú v semienkach, orieškoch, avokádovom a repkovom oleji. Nenahraditeľný pre naše telo je potom rybí tuk, ktorý je pre nás zásadným zdrojom esenciálnych mastných kyselín. Bohužiaľ ho v Čechách priemerne konzumujeme až päťkrát menej, než by sme mali. Omega-3 mastné kyseliny obsiahnuté práve v rybom tuku sú nevyhnutné pre vývoj mozgu už v útlom veku, prispievajú k správnej činnosti srdca a u mužov majú vplyv na tvorbu testosterónu.
Mononenasýtené kyseliny
Predtým tieto kyseliny neboli považované za zdraviu prospešné. Vedecké štúdie však preukázali, že mononenasýtené tuky znižujú riziko chorôb srdca a ciev. Tieto tuky sú bežne obsiahnuté v rybách, olivovom oleji, arašidoch a ďalších orieškoch. Veľké množstvo je potom v avokáde. V tejto súvislosti bola vyšľachtená slnečnica, ktorej olej obsahuje z 87 % mono nenasýtenú kyselinu olejovú. Pritom bežný slnečnicový olej nepovažujeme za príliš vhodný pre vysoký obsah omega-6 polynenasýtených mastných kyselín.
Polynenasýtené mastné kyseliny
Dva hlavné typy polynenasýtených mastných kyselín sú omega-3 a omega-6 nenasýtené mastné kyseliny. Tieto kyseliny patria k esenciálnym mastným kyselinám. Pre naše telo sú veľmi dôležité. Telo si ich však nedokáže samo vyrobiť. Medzi najznámejšie omega-3 mastné kyseliny radíme kyselinu alfa-linoleovú (ALA), eikosapentaenovú (EPA) a dokozahexaénovú (DHA). Zástupkyňami omega-6 mastných kyselín je kyselina linolová (LA) a kyselina arachidonová (AA). Z výživového hľadiska je však dôležité dbať na ich správny pomer. Najväčším rizikom z hľadiska správnej výživy je nadmerný príjem omega-6 a nedostatok omega-3, ktorý môže zapríčiniť ochorenie srdca, artrózu aj diabetes.
Aké sú základné funkcie polynenasýtených mastných kyselín?
- umožňujú existenciu zdravých bunkových membrán
- formujú štruktúru pleti a vlasov
- podporujú hormóny
- sú protizápalové a pôsobia proti opuchom
- ovplyvňujú náladu, pozornosť aj emócie
- umožňujú prenos impulzov po nervových vláknach
- majú vplyv na plodnosť
- pôsobia na imunitný systém
Transmastné kyseliny
Hlavným zdrojom transmastných kyselín sú margaríny a tuky do pečiva. Predstavujú až 90 % tukov v strave. Používajú sa do pekárskych a cukrárskych výrobkov, obsiahnuté sú tiež v lístkovom ceste, zmrzline aj v instantných zmesiach pre rýchlu prípravu jedla. Obsiahnuté sú vo všetkých vyprážaných pokrmoch. Stužené tuky sú tiež zdrojmi týchto transmastných kyselín. Bohužiaľ však máloktorý výrobca uvádza na etiketách výrobkov obsah transmastných kyselín, nie je to povinnosť.
Kedy je potrebná opatrnosť pri konzumácii mastných kyselín?
Výskumy týkajúce sa mastných kyselín jednoznačne potvrdzujú dôležitosť správneho pomeru omega-3 a omega-6 mastných kyselín. Pri nesprávnom stravovaniu sa v tele vytvárajú neprirodzené podmienky, z ktorých plynú rozličné zdravotné komplikácie.
Zvýšená opatrnosť je potom treba u nasýtených mastných kyselín. Ich transport krvou je zo zdravotného hľadiska rizikovejší, ale z pohľadu energetického metabolizmu sú nasýtené mastné kyseliny pre telo rozhodujúce (predovšetkým kyseliny palmitová a stearová). V praxi to znamená jednoduché porovnanie. Kým človek pracujúci na záhrade si môže bez starostí dať na dopoludňajšiu desiatu napríklad chleba s masťou, človek pracujúci za počítačom by si mal dať ovocie alebo zeleninu.
Aký je odporúčaný príjem mastných kyselín u dospelého človeka?
Pomer medzi rastlinnými a živočíšnymi tukmi obsiahnutými v potrave je výživovými poradcami odporúčaný najlepšie v pomere 3:1. Pozor však na mylnú domnienku, kedy si väčšina ľudí pod pojmom rastlinný tuk predstavuje klasický rastlinný olej. V takom prípade je potom pomer nadsadený v prospech rastlinných olejov! Ak sú však ako zdroj rastlinného tuku použité napríklad palmové semená, možno tento pomer akceptovať.
Všeobecne platí pravidlo, že čím je človek fyzicky aktívnejší, tým je možný vyšší podiel nasýtených mastných kyselín, teda živočíšnych tukov. Správanie mastných kyselín v tele je potrebné vnímať z dvoch pohľadov. Mastné kyseliny musí naše telo vstrebať a transportovať na dôležité miestá. Až potom nastupuje ich rozklad a získavanie energie.