Sliz

Sliz nájdeme v každej rastline. Ide o takzvaný viskózny polysacharid, ktorý je z rastlín vylučuje pre ich ochranu. V medicíne sú slizy a kľaje veľmi významnými farmakologickými látkami, založenými na podstate polysacharidov. Zložené sú z rozličných polysacharidov a uronových kyselín. Môžu byť tvorené tiež samotnými uronovými kyselinami a delia sa podľa reakcie na kyslé a neutrálne. V kombinácii s vodou tvorí viskózne koloidné systémy, ktoré nie sú lepivé.

Sliz sa z byliniek získava pomocou extrakcie s vodou. Ďalej môže byť tvorený chemicky, a to:

Sliz sa môže vyskytovať na mnohých miestach v rastline, kde vytvára koloidné roztoky. Nachádza sa napríklad v membránach, vnútri bunky a pod. Medzi najvýznamnejšie byliny obsahujúce liečivý sliz patrí napríklad list proskurníka - Folium althaeae, kvet a list slezu - Folium malvae, skorocelový list - Folium Plantaginis, list podbehu - Folium farfarae alebo semena ľanu - Semen lini.

 

Slizy sa objavujú tiež v riasach obsahujúcich kyslé sacharidy, ako je karagén alebo agar, v ktorých je navyše estericky naviazaná kyselina sírová. Sliz rastliny obsahujú predovšetkým pre svoju ochranu a je tiež veľkou zásobárňou vody.

Sliz sa používa pri výrobe liečiv vo farmácii aj v lekárstve. Účinok slizu je špecifikovaný svojimi fyzikálnymi vlastnosťami. Napríklad má schopnosť tvorby viskóznych roztokov a vie tiež napučiavať. Chemické vlastnosti sú dôležité na obsah uronových kyselín.

Sliz sa používa prostredníctvom lokálnych ochranných účinkov. Nemôže sa vstrebať do organizmu napríklad nanesením na pokožku alebo prostredníctvom sliznice. Aj tu má iba lokálne ochranné účinky. Sliz má tiež blahodárny účinok na tráviacu a dýchaciu sústavu, kde zmierňuje dráždivé prejavy.

 

Sliz pôsobí na tvorbu hlienu, preto sa používa pri liečbe kašľa. Uľahčuje vykašliavanie a pôsobí tiež svojimi mierne preháňavými účinkami. Sliz sa dá používať ako emulgátor, používa sa pri výrobe vodou umývateľných mastičiek.

Kľaje sú tiež polysacharidy s obsahom uronových kyselín. Nachádzajú sa v stromoch, z ktorých vytekajú po poranení alebo samovoľne. Kľaje sú vo vode rozpustné, pričom vzniknuté roztoky sú kyslé. Niektoré druhy kľaje majú podobne ako sliz tendencie k napučaniu. Najčastejšie sa kľaje používajú pri výrobe liečiv.

Lipa srdcovitá patrí medzi silne liečivé stromy. Typické pre ňu sú jej omamne aromatické kvety a ich účinky obsahujúce predovšetkým fenolové kyseliny, proanthokyanidíny, triesloviny, flavonoidy (kvercitrín, tilirosid, hyperosid), polysacharidy, terpény, glykozidy, pre nás dôležitý sliz, v malom množstve tiež silice.

 

Lipové listy sa používajú na výrobu čaju s prirodzene sladkastou chuťou. Účinné látky v lipovom liste majú široké spektrum použitia. Vďaka obsahu slizu sa používajú pri chorobách prechladnutí. Uvoľňujú nádchu, kašeľ, podporujú liečbu zápalu priedušiek, liečia chrípku a angínu. Lipa podporuje rozpúšťanie hlienu a znižuje dráždivosť ku kašľu.

Vrbovka patrí medzi byliny, ktoré sa pestujú na mnohých miestach Európy, dokonca aj v našich krajoch. Drvená forma bylinky sa používa dlhodobo a nemá vedľajšie účinky. Pri užití formou čaju sa používa pri liečbe prostaty u mužov, u žien zmierňuje menštruáciu a zlepšuje menopauzálne problémy.

 

Vrbovka malokvetá obsahuje vysoký počet biologicky aktívnych látok, ako je kaempferol, quercetin, myricetín, lektíny a sitosteroly. Tieto aktívne látky prispievajú k udržaniu normálnej funkcie prostaty a podporujú správne fungovanie močového ústrojenstva. Používa sa pri liečbe vysokého tlaku a pri niektorých srdcových problémov, pri liečbe dny a reumatizmu. S podporou vylučovania vody z organizmu pomáha telu zbavovať sa aj soli a ďalších škodlivých látok. Vrbovka malokvetá pôsobí protizápalovo, proti edematózne a antimikrobiálne.